Jedného dňa u nás doma zavítal škrečok s tými svojimi rozkošnými očkami a maličkými nožičkami. A potom začala sranda. Ako dokáže taký mŕňusik robiť taký hluk!? Pôvodne sme mali v pláne kúpiť synovi suchozemskú korytnačku… Lenže pri nákupe v predajni chovateľských potrieb mu učarovala malá huňatá gulička s mini nožičkami. Tak pri pohľade do synových psích očí sme sa dohodli, že ak príde domov škrečok, korytnačka už nebude. Mal na výber a vybral si samozrejme celkom rýchlo. Voľba padla na škrečka. Tak kým nám milá pani predavačka balila škrečka do prenosky, mi sme rýchlo dokupovali klietku, misky, napájačku a krmivo pre drobca.

Syn pri odchode z predajne držal škatuľku s malým tvorčekom ako vzácny poklad a celú cestu domov sa s ním rozprával. Po príchode domov sme sa dali do skladania klietky a o chvíľu už Ferdinand šprintoval a ňuchal všade naokolo. Najviac sa mu samozrejme páčilo v domčeku. Syn si nainštaloval klietku do izby. Keďže sme už v minulosti zvažovali škrečka, mala som o nich čo- to naštudované a hovorila som si, že nie je taký hlučný ako som si myslela… Ráno som ale nevedela syna zobudiť a ja som pod očami mala fajnové fialové kruhy. Ferdinand sa totiž rozhodol, že po polnoci si spraví žúrku. Behal o sto-šesť a rachotil s kolieskom ako o život. Syn vyzeral ešte horšie. Tak dnes z neho v škole nič nebude… Rozmýšľala som či sa mám smiať alebo plakať, keď sa situácia opakovala celý týždeň. Takto to ďalej nepôjde. Buď pôjde škrečok z domu alebo…

Zapojila som kompletnú maminkovskú kreativitu a odvtedy všetci kľudne spávame a Ferdinand jfe spokojnejší ako predtým. Premiestnili sme ho do väčšej ubikácie, ktorú sme doma mali a z paličiek, ktoré používa lekárka pri prezeraní hrdla, sme mu postavili domček na stračích nôžkach – ako tomu syn hovorí. Okrem toho dostal ešte terasu, most, preliezačku a hojdačku, kde si spokojne vyvaľuje tie svoje šunky.